- Inflácia v roku 2024 dosiahne 2 %, ak energia zostane na úrovni z novembra 2021
- Schnabel hovorí na stretnutí Americkej ekonomickej asociácie
Inflačné prognózy Európskej centrálnej banky možno bude potrebné revidovať smerom nahor kvôli pokusom kontinentu znížiť emisie uhlíka a prechod na zelenú energiu, uviedla členka Výkonnej rady Isabel Schnabelová.
„V prostredí veľkých nadmerných úspor a zdĺhavých prerušení dodávok môže energetická transformácia viesť k tomu, že inflácia zostane vyššia dlhšie, čím sa potenciálne zvýši riziko destabilizácie inflačných očakávaní,“ povedal Schnabel v sobotňajšom prejave pred Americkou ekonomickou asociáciou. že ECB by v takomto scenári musela konať.
Komentáre prichádzajú po tom, čo piatkové údaje ukázali, že inflácia sa v decembri nečakane zrýchlila na 5 %, čím sa vytvoril rekord v histórii spoločnej meny. To komplikuje ústrednú tézu ECB, že prudký nárast cien v posledných mesiacoch pominie, keď sa napätie v ponuke uvoľní a náklady na energiu sa ochladia.
Inflačný výhľad
Projekcie odborníkov ECB predpokladajú, že spotrebiteľské ceny vzrastú v roku 2022 medziročne o 3,2 %.
Najnovšie ekonomické projekcie ECB predpokladajú, že inflácia tento rok dosiahne 3,2 %, predtým, než sa v rokoch 2023 a 2024 spomalí na 1,8 %. Napriek tomu Schnabel v sobotu uviedol, že technické predpoklady týkajúce sa energetickej zložky v týchto prognózach sú „obklopené výraznou neistotou“.
„Pokles celkovej inflácie na úrovne pod 2 % na konci horizontu projekcie závisí od predpokladu odvodeného z kriviek futures, že v rokoch 2023 a 2024 sa neočakáva, že energetika prispeje k celkovej inflácii. História naznačuje, že takýto profil by bol nezvyčajný.“
Analýza „naznačuje, že stačí, aby ceny ropy zostali na úrovni z novembra 2021, aby inflácia HICP v roku 2024 dosiahla“ cenový cieľ ECB na úrovni 2 %.
Zatiaľ čo energetická transformácia predstavuje „riziko nahor“ pre inflačné prognózy ECB, v súčasnosti „neexistujú žiadne známky širších sekundárnych účinkov,“ povedal Schnabel.
Európska únia sa chce do roku 2050 stať prvým uhlíkovo neutrálnym regiónom na svete, čo je snaha známa ako Zelená dohoda. Je ústredným pilierom plánu budúcej generácie EÚ, ako aj jej budúceho sedemročného rozpočtu.
Schnabel tiež povedal, že uhlíková daň, ako je tá, ktorú navrhuje EÚ, sa líši od nepriaznivého šoku v dodávkach ropy a môže byť v súlade s „miernym pozitívnym vplyvom“, čo by zase mohlo prinútiť ECB konať na udržanie cenovej stability.
Prezidentka Christine Lagardeová minulý mesiac uviedla, že inflácia pravdepodobne zostane v najbližšom období zvýšená, než sa v roku 2022 spomalí a usadí sa pod 2-percentným cieľom. Guvernér Bank of France Francois Villeroy de Galhau tiež vyzval na upokojenie a začiatkom tohto týždňa povedal, že inflácia je „teraz blízko svojho vrcholu“.
