Trhy práce vzdorujú snahám centrálnych bankárov o ochladenie dopytu

• Nezamestnanosť vo vyspelých ekonomikách zostáva nízka, hoci sadzby prudko stúpajú
• Slabší nábor zamestnancov by centrálnym bankám umožnil spomaliť sprísňovanie

Bloomberg informoval, že silné trhy práce vzdorujú snahám centrálnych bankárov tlmiť infláciu a predpovediam ekonómov, že recesia je už za rohom.

Silný trh práce je pre pracovníkov dobrý. Je však zlý pre infláciu a signalizuje svetovým centrálnym bankám, ktoré zvyšujú úrokové sadzby najagresívnejším tempom za posledné desaťročia, že nemôžu poľaviť.

Keďže náklady na pôžičky prudko rastú a rast sa spomaľuje, miera nezamestnanosti sa nezvyšuje. Namiesto toho sa spoločnosti v rozvinutých ekonomikách sťažujú na chronický nedostatok pracovníkov. Pretrvávajúci nesúlad medzi dopytom po nových zamestnancoch a ponukou pracovníkov podporuje mzdy a chráni spotrebiteľov pred spomalením rastu práve vtedy, keď centrálne banky potrebujú slabnúci dopyt na ochladenie inflácie.

Podľa ukazovateľa JPMorgan Chase & Co. vypracovaného spoločnosťou S&P Global sa od septembra zamestnanosť vo výrobných podnikoch a v službách na celom svete zvyšovala každý mesiac za posledné dva roky. A OECD uviedla, že nezamestnanosť v jej 38 členských krajinách dosiahla v auguste 4,9 %. V 80 % krajín bola miera nezamestnanosti nižšia alebo rovnaká ako pred pandémiou.

“Na trhoch práce je vidieť širokú silu,” povedal Joseph Lupton, globálny ekonóm spoločnosti JPMorgan. “Silný rast zamestnanosti je absolútne hlavnou podporou pre spotrebiteľov.”

V USA je miera nezamestnanosti na úrovni 3,5 % >tu<, čo zodpovedá päťdesiatročnému minimu. Dopyt zamestnávateľov po pracovníkoch je silný, avšak účasť na trhu práce zostáva pod úrovňou spred pandémie, pričom na každého nezamestnaného Američana pripadá 1,7 voľného pracovného miesta.

Údaje z 28. októbra ukázali >tu<, že náklady na zamestnanosť v USA v treťom štvrťroku naďalej rástli rýchlym tempom, čo poukazuje na pretrvávajúce inflačné tlaky, ktoré pravdepodobne udržia Federálny rezervný systém v kurze prudkého zvyšovania úrokových sadzieb. Predpokladá sa, že americká centrálna banka tento týždeň uskutoční štvrté zvýšenie sadzieb v rade o 75 bázických bodov.

Spotrebiteľský dopyt v USA sa oživil, keď sa zmiernili výluky a obmedzenia Covid-19, čo zvýšilo potrebu spoločností po pracovnej sile. Pandémia viedla k odchodu mnohých ľudí z pracovného trhu a zároveň narušila bežný tok prisťahovaleckej pracovnej sily. Kombinácia vyššieho dopytu a nižšej ponuky “nás pomerne rýchlo posunula k napätej situácii na trhu práce”, uviedla Julia Coronado, prezidentka spoločnosti MacroPolicy Perspectives Llc.

Tvorcovia politík budú v piatkovej správe o zamestnanosti hľadať akékoľvek známky zmiernenia situácie. Údaje pravdepodobne ukážu, že zamestnávatelia v októbri naďalej pridávali pracovné miesta solídnym, aj keď miernejším tempom.

V eurozóne je nezamestnanosť najnižšia v 20-ročnej histórii spoločnej meny. Aj veľké priemyselné ekonomiky vrátane Austrálie, Kanady a Južnej Kórey zaznamenávajú napriek zvyšujúcim sa úrokovým sadzbám napäté trhy práce.

To, kedy a či sa rast zamestnanosti začne lámať, pomôže určiť, kedy môžu centrálne banky spomaliť alebo dokonca zastaviť zvyšovanie sadzieb. Pokiaľ bude nábor zamestnancov naďalej odolný, možno sa budú zdráhať zmierniť tempo.

Scenár, v ktorom sa inflácia zníži a nezamestnanosť sa zvýši len mierne, by bol pre centrálne banky na celom svete najlepším riešením. Fed optimisticky predpokladá, že nezamestnanosť v USA v nadchádzajúcom roku vzrastie na 4,4 % a na tejto úrovni sa udrží.

Nie je však jasné, či tvorcovia politiky môžu dosiahnuť svoje inflačné ciele bez toho, aby sa zvýšila nezamestnanosť, vzhľadom na úlohu, ktorú pri podpore spotrebiteľského dopytu zohrala rozsiahla zamestnanosť a rýchly rast miezd.

Takéto mäkké pristátia sú zriedkavé >tu<. V rokoch 1994 – 1995 pod vedením vtedajšieho predsedu Alana Greenspana Fed zdvojnásobil úrokové sadzby na 6 % a podarilo sa mu spomaliť hospodársky rast bez toho, aby ho zabil alebo zvýšil nezamestnanosť. V období vysokej inflácie v 70. a 80. rokoch však sprísňovanie sadzieb Fedu viedlo k prudkému nárastu miery nezamestnanosti na 9 % v roku 1975 a 10,8 % v roku 1982 >tu<.

Agentúra Bloomberg Economics odhaduje, že v USA by bolo potrebné, aby čistý úbytok pracovných miest predstavoval približne 35 000 mesačne – počas jedného roka – na to >tu<, aby sa inflácia vrátila na úroveň 2 % cieľa Fedu, a ešte viac, ak by sa cenové tlaky zakorenili.

Je možné, že vyššie sadzby ešte stále prenikajú do ekonomiky a nakoniec povedú k hromadnému prepúšťaniu. “Údaje o nezamestnanosti sú oneskorené ukazovatele, takže ich vplyv uvidíme oveľa neskôr,” povedal Sayuri Shirai, bývalý člen predstavenstva Bank of Japan, ktorý je teraz profesorom na univerzite Keio. “Vplyv menovej politiky by sme možno mohli vidieť o niečo neskôr, ku koncu tohto roka,” povedala.

V súčasnosti sa prepúšťanie stále pohybuje na historicky nízkych úrovniach, ale popredné spoločnosti v oblasti globálneho obchodu začínajú signalizovať, že sa blíži spomalenie.

Spoločnosť Meta Platforms Inc., vlastník Facebooku a Instagramu, uviedla, že v snahe znížiť náklady a zmeniť priority zmrazí prijímanie zamestnancov a reštrukturalizuje niektoré tímy. Spoločnosť Goldman Sachs Group Inc. začala najväčšie kolo prepúšťania od začiatku pandémie >tu<.

Napriek tomu zamestnávatelia prijímajú zamestnancov, mzdy rastú a prepúšťanie je zriedkavé.

V Spojenom kráľovstve najnižšia miera nezamestnanosti od roku 1974 maskuje problém s účasťou pracovnej sily, kde je zamestnaných najmenej o 300 000 ľudí menej ako pred pandémiou. Jeden príklad: Londýnske letisko Heathrow oznámilo, že potrebuje zamestnať ďalších 25 000 ľudí >tu<.

V USA sa počet žiadostí o poistenie v nezamestnanosti pohybuje na historicky najnižšej úrovni. Takmer polovica malých podnikov uvádza, že nemôže obsadiť voľné pracovné miesta.

Aj keď existujú určité náznaky, že dopyt po pracovnej sile sa zmiernil, “stále je potrebné nasekať veľa dreva, aby sa dopyt po pracovnej sile a ponuka vrátili do rovnováhy,” povedala Sarah Houseová, hlavná ekonómka spoločnosti Wells Fargo & Co. Jej tím neočakáva, že by sa ekonomika USA dostala do recesie skôr ako v druhom štvrťroku budúceho roka, “čiastočne preto, že je stále taký silný celkový dopyt po pracovnej sile”.

Guvernér austrálskej rezervnej banky Philip Lowe v septembri povedal zákonodarcom, že vyhliadky tamojšieho trhu práce sú “tak silné ako za posledné desaťročia”.

Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti ECA International, ktorá sa zaoberá pracovnými silami, prudko rastúca inflácia bude v roku 2023 už druhý rok po sebe brzdiť zvyšovanie miezd. Očakáva sa, že len 37 % krajín na celom svete vykáže rast miezd, ktorý bude držať krok s infláciou. To pravdepodobne znamená, že zamestnanci budú presadzovať vyššie mzdové požiadavky, čo by ešte viac podporilo infláciu a povzbudilo centrálne banky k ďalšiemu sprísňovaniu.

Na Novom Zélande, ktorého centrálna banka patrila k prvým a najagresívnejším spomedzi vyspelých ekonomík, ktoré pristúpili k zvyšovaniu sadzieb, je mzdová inflácia najrýchlejšia za posledných 14 rokov a v kľúčových odvetviach je nedostatok zahraničných pracovníkov.

Je možné, že spoločnosti sa rozhodli neznižovať stavy takých zamestnancov >tu<, akých by po začatí oživenia nemohli rýchlo zamestnať späť. To môže znamenať, že zásah do zamestnanosti sa môže prejaviť až o nejaký čas, povedal Robert Carnell, hlavný ekonóm ING Bank NV pre Áziu a Tichomorie.

“Existuje argument pre hromadenie pracovných síl, ktoré môže udržať trhy práce napäté,” povedal. Uvoľnenie, ktoré chcú centrálne banky vidieť pred znížením sadzieb, zatiaľ nie je zjavné a možno nebude “ešte dosť dlho”.