- Posilnenie americkej meny prehĺbilo problémy mnohých
- Šéf MMF vystihol ducha doby, keď uznal, že sa zameriava na infláciu v USA
Nadmerne silný dolár je problémom takmer všetkých, ale je to jediná výzva, ktorú páni globálnej ekonomiky nedokážu priamo riešiť.
Americká mena v tomto roku vzrástla o takmer 15 % a dosiahla najväčší nárast od začiatku 80. rokov. Štáty v Ázii a Latinskej Amerike využívajú svoje devízové rezervy v snahe posilniť svoje meny.
Veľké obavy zvyšku sveta vyvoláva skutočnosť, že kampaň Federálneho rezervného systému na skrotenie nekontrolovateľnej inflácie prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb v USA, ktorá je hlavným faktorom posilňovania dolára, sa ešte ani zďaleka neskončila. To znamená, že menové tlaky by sa mohli ešte zhoršiť, keďže rast dolára pomáha obmedzovať spotrebiteľské ceny v USA a zároveň hrozí, že všade inde sa budú špirálovito zvyšovať.
Vo Washingtone, kde sa tento týždeň koná polročné zasadnutie Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky (tu), podľa osoby oboznámenej s touto problematikou dominuje v rozhovoroch silný dolár. Ministri financií o tom hovorili s MMF, ministerstvom financií USA a priamo s Fedom, uviedla táto osoba, ktorá si neželala byť menovaná, keďže rozhovory neboli verejné.
Šéfovia financií, ktorí spolupracujú s USA, sa konkrétne nesťažovali a neočakávajú, že Fed urobí niečo inak, ale chceli sa podrobne oboznámiť s vedľajšími účinkami zoči-voči, uviedla osoba oboznámená so záležitosťou.
Vzhľadom na problém inflácie v USA – ktorý sa zvýraznil vo štvrtok, keď správa ukázala, že jadrové spotrebiteľské ceny minulý mesiac vzrástli viac, ako sa očakávalo (tu)- sa uznáva, že Fed nemôže urobiť nič iné, len pokračovať.
“Predstavte si scenár, v ktorom sa inflácia v Spojených štátoch nedostane pod kontrolu počas dlhého obdobia,” povedala vo štvrtok výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgievová. To by bolo “zlé pre USA, ale malo by to aj vedľajšie účinky na zvyšok sveta”.
Guvernér juhoafrickej centrálnej banky Lesetja Kganyago to priznal, aj keď rand klesá k rekordnému minimu voči doláru, ktoré dosiahol v roku 2020. Vo štvrtkovom rozhovore uviedol, že nečinnosť Fedu “by v skutočnosti mohla viesť k väčším nákladom v budúcnosti, keďže menová politika by musela reagovať ešte agresívnejšie”.
Zaznamenávanie “dôsledkov”
Predstavitelia USA súkromne aj verejne naznačili, že si uvedomujú vplyv na iné krajiny.
Ministerka financií Janet Yellenová v stredu uviedla, že “budeme venovať pozornosť aj globálnym dôsledkom našej politiky” (tu). Podpredsedníčka Fedu Lael Brainardová v pondelok uviedla, že “neistota zostáva vysoká a ja pozorne sledujem vývoj výhľadu, ako aj globálne riziká” (tu).
Skutočnosť, že Fed má prakticky podľa všeobecného názoru viac práce na potlačenie inflácie, je zásadným rozdielom oproti roku 1985, keď sa najvýznamnejšie priemyselné mocnosti sveta dohodli na obmedzení dolára v rámci tzv. dohody z Plazy.
Tvorcovia politiky Fedu v tom čase už znížili infláciu pod 4 % z maximálnej hodnoty takmer 15 % v roku 1980. Štvrtková správa o CPI ukázala medziročný nárast o 8,2 %, čo je značne vzdialené od 2-percentného cieľa Fedu. Trhy očakávajú do marca ďalšie zvýšenie sadzieb Fedu v celkovom objeme približne 1,75 percentuálneho bodu.
Názor Yellenovej
Aj napriek tomu člen Európskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau v utorok povedal, že devízové intervencie Skupiny siedmich – nástupcu užšej koalície, ktorá stála za Dohodou z Plaza – môžu byť účinné, ak sa bude postupovať koordinovane (tu).
Yellenová, ktorá ako ministerka financií určuje menovú politiku USA, nedala najavo žiaden náznak otvorenosti takejto koordinácii. V utorok v rozhovore pre televíznu stanicu CNBC povedala, že “trhovo určovaná hodnota dolára je v záujme Ameriky”. “Pohyby meny sú logickým vyústením rôznych politických postojov.”
Keďže neexistuje konsenzus podporujúci opatrenia na riešenie problému dolára, niektorí konali na vlastnú päsť. Japonsko minulý mesiac prvýkrát od roku 1998 intervenovalo na podporu jenu. Jeho opätovné oslabenie odvtedy podnietilo špekulácie, že Tokio môže opäť konať (tu). Aj rozvíjajúce sa trhy vyčerpali časť svojich rezerv.
Ďalší rozdiel oproti obdobiu spred štyroch desaťročí: mnohé rozvíjajúce sa trhy sú v podstatne silnejšej pozícii. Latinská Amerika bola v 80. rokoch minulého storočia príčinou dlhovej krízy, ale niektoré krajiny tohto regiónu majú meny, ktoré sa tento rok voči doláru zhodnotili, čiastočne aj vďaka tomu, že začali zvyšovať sadzby oveľa skôr ako Fed.
“Prvotný hriech”
Vyššie ceny komodít pomohli viacerým rozvojovým krajinám. A rozvoj trhov s dlhopismi v miestnej mene bol doteraz tiež silnou pomocou pri obmedzovaní nepokojov (tu).
“Hlavné rozvíjajúce sa trhy do veľkej miery vyriešili problém ‘prvotného hriechu’,” napísal vo štvrtok v poznámke Udith Sikand, hlavný analytik pre rozvíjajúce sa trhy v spoločnosti Gavekal Research, pričom použil termín označujúci nadmernú závislosť od pôžičiek v zahraničných menách. “Rozšírením a prehĺbením svojich domácich finančných trhov sú teraz schopnejšie požičiavať si od medzinárodných investorov vo vlastných menách.”
To však nezabránilo tomu, aby sa mnohé z nich vrátane Srí Lanky a Pakistanu dostali do krízy.
“Musíme byť pripravení pomôcť krajinám, ktoré sa dostanú do ťažkostí,” povedala v stredu Yellenová a vyzvala veriteľov, aby sa podieľali na úsilí o zmiernenie dlhu.
Pokiaľ ide o dolár, šéfovia financií krajín G7 sa v stredajšom komuniké o ňom konkrétne nezmienili (tu).
Vo vyhlásení sa potvrdila formulácia z roku 2017 (tu), v ktorej sa uvádza, že “nadmerná volatilita a neusporiadané pohyby výmenných kurzov môžu mať nepriaznivé dôsledky na hospodársku a finančnú stabilitu”, pričom sa zaviazali k “trhovo určeným výmenným kurzom”.
