- Druhý 75-bázický pohyb za sebou je tento týždeň takmer istý
- Kvantitatívne sprísňovanie, lacné úverové podmienky bánk sú predmetom diskusie
Európska centrálna banka tento týždeň pripravuje ďalšie výrazné zvýšenie úrokových sadzieb, pričom sa pozornosť čoraz viac presúva na to, ako vysoko ich nakoniec posunie.
Druhé zvýšenie o trištvrte bodu v rade – prírastok, ktorý sa začiatkom tohto roka zdal takmer nepredstaviteľný, ale po troch takýchto krokoch Federálneho rezervného systému sa stáva normou – je vo štvrtok takmer hotovou vecou, čím sa depozitná sadzba zvýši na 1,5 %.
Málokto predpokladá, že sa tam ustáli. Investori a ekonómovia sa však pýtajú, ako ďaleko sa môže dostať, keďže hrozí, že eurozónu zachváti recesia spôsobená energetickými zdrojmi a domácnosti budú zápasiť s rastúcimi účtami za kúrenie a hypotéky.
Zdroj: Eurostat Prieskum agentúry Bloomberg medzi ekonómami uskutočnený 14. – 19. októbra
Toto prostredie by mohlo oživiť holubice z ECB, ktorých výzvy na opatrnosť pri unáhlenom zvyšovaní nákladov na pôžičky boli prehlušené rastom cien, ktorý sa pohybuje tesne pod úrovňou 10 % – päťnásobku cieľovej hodnoty. Podľa analytikov oslovených agentúrou Bloomberg dosiahne depozitná sadzba v marci vrchol na úrovni 2,5 % >tu<, očakávajú však, že tempo zvyšovania sa po tomto mesiaci zníži.
Dvojdňové zasadnutie môže priniesť aj prísnejšie podmienky pre lacné úvery bankám z obdobia krízy >tu<, ako aj informácie o tom, ako úradníci plánujú ukončiť nákupy aktív v hodnote biliónov eur.
“ECB ešte ani zďaleka neskončila s bojom proti inflácii,” povedal Elmar Voelker, analytik s pevným výnosom v Landesbank Baden-Württemberg, najväčšej nemeckej regionálnej štátnej banke. “Od začiatku roka 2023 však môže začať konať pružnejšie.”
Medzinárodný menový fond varuje pred “toxickou zmesou” rýchlej inflácie a slabého hospodárskeho rastu a predpovedá recesiu vo viac ako polovici z 19 členských štátov eurozóny v zime tohto roka. Zároveň tvrdí, že prísna menová politika bude musieť pravdepodobne pretrvať aj v budúcom roku.
Sporným bodom sa môže stať to, ako ďaleko sadzby prekročia hranicu, kedy začnú brzdiť ekonomiku – teoretická úroveň sa predpokladá niekde okolo 2 %.
Prezident Bundesbanky Joachim Nagel minulý týždeň vo Washingtone povedal, že ECB “nesmie príliš skoro poľaviť”, zatiaľ čo slovenský predstaviteľ Peter Kažimír povedal, že “musíme pokračovať v posilňovaní”. Peňažné trhy vidia, že náklady na pôžičky sa v roku 2023 vyšplhajú nad 3 % – úroveň, ktorú jastraby ako belgický Pierre Wunsch označili za “primeranú”.
Inde španielska centrálna banka odhaduje, že maximálna úroková sadzba na úrovni 2,25 % – 2,5 % môže v strednodobom horizonte vrátiť infláciu k cieľu 2 %, zatiaľ čo portugalský Mario Centeno sa obáva, že “najhorším prípadom” by bolo, keby ECB musela ustúpiť po tom, čo by zašla príliš ďaleko.
Sadzby nebudú jedinou diskutovanou témou. Tvorcovia politík môžu oznámiť prísnejšie podmienky pre dlhodobé úvery TLTRO bánk, ktoré boli určené na podporu úverovania, ale ktorých podmienky sa stali príliš veľkorysými. ECB sa domnieva, že zmena je z právneho hľadiska možná.
Diskutovať sa môže aj o kvantitatívnom sprísňovaní – procese odpredaja dlhopisov v hodnote takmer 5 biliónov eur (4,9 bilióna USD), ktoré ECB nahromadila najmä počas nedávnej krízy, hoci konkrétne kroky sa zatiaľ neočakávajú.
Prezidentka Christine Lagardeová minulý mesiac európskym zákonodarcom povedala, že QT sa začne “v pravý čas”. Niektorí predstavitelia sú za zmenšenie súvahy ECB tým, že jednoducho nechajú dlhopisy dozrieť >tu<, pričom sa zamerajú na sadzby, aby udržali inflačné očakávania pod kontrolou.
Podľa prieskumov ECB medzi spotrebiteľmi aj odbornými prognostikmi by mal rast cien v najbližších rokoch prekročiť cieľové hodnoty – rovnako ako trhový ukazovateľ, ktorý uprednostňujú tvorcovia politík. Hoci dohodnuté mzdy vykazujú len mierny rast, existuje riziko, že to nemusí trvať dlho.
“Možno očakávať určitý stupeň sekundárnych efektov, keďže reálne mzdy dobiehajú,” povedal tento mesiac šéf írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf. “Čomu by sme sa chceli vyhnúť, sú efekty tretieho alebo štvrtého kola, pri ktorých sa zakorenia očakávania vyššej inflácie.”
