Pomalá evakuácia môže byť súčasťou propagandy, súčasťou prípravy konfliktu alebo časť lsti, hovoria ukrajinskí a americkí predstavitelia. Mohli by to byť všetky tri.
New York Times informoval, že týždeň pred intenzívnymi diplomatickými stretnutiami o nahromadení ruských vojakov na ukrajinskej hranici americkí a ukrajinskí predstavitelia z diaľky sledovali, ako Rusko začalo vyprázdňovať svoje veľvyslanectvo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
5. januára nastúpilo do autobusov 18 ľudí – väčšinou detí a manželiek ruských diplomatov – a vydalo sa na 15-hodinovú cestu domov do Moskvy.
Ďalších 30 ľudí nasledovalo v najbližších dňoch z Kyjeva a konzulátu vo Ľvove na západe Ukrajiny. Diplomatom na dvoch ďalších ruských konzulátoch bolo povedané, aby sa pripravili na odchod z Ukrajiny, uviedol bezpečnostný predstaviteľ pod podmienkou anonymity, aby diskutovali o otázkach národnej bezpečnosti.
Ako interpretovať evakuáciu je nejasné. Ztenšenie ruského veľvyslanectva môže byť súčasťou propagandy, súčasťou prípravy na hroziaci konflikt alebo časť lsti, hovoria ukrajinskí a americkí predstavitelia. Mohli by to byť všetky tri.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok uviedlo, že jeho veľvyslanectvo v Kyjeve funguje normálne napriek hrozbám voči ruským diplomatom a ich rodinám.
“Napriek provokáciám a agresívnemu správaniu miestnych radikálov opakujem, že naše misie fungujú ako zvyčajne,” uviedla hovorkyňa ministerstva Marija V. Zacharovová.
V posledných dňoch sa pomalé odchody – o ktorých Rusi s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli, že Američania a Ukrajinci uvidia – stali súčasťou skladačky toho, čo sa stane ďalej. Sú zlovestnejším dátovým bodom, okrem kybernetických útokov (tu) na ukrajinské ministerstvá minulý týždeň a správ od Spoločnosti Microsoft a americkej vlády, že v ukrajinských sieťach bol zasadený oveľa ničivejší malvér, ale nebol aktivovaný (tu).
Obrovské vlakové konvoje naložené tankami, raketami a vojakmi pokračujú v smere na západ cez Rusko, zrejme smerujú k ukrajinským hraniciam. Autoritársky líder Bieloruska Aleksandr G. Lukašenko v pondelok oznámil, že ruské sily a vybavenie začali prichádzať do jeho krajiny na spoločné vojenské cvičenie, ktoré sa bude konať na dvoch miestach: na západnom okraji Bieloruska, neďaleko Poľska a Litvy, dvoch krajín NATO; a pozdĺž ukrajinskej hranice, čo by mohlo byť ďalšou cestou invázie.
Cvičenie dostalo veľmi americky znejúce meno: Spojenecké odhodlanie. V Kyjeve však ukrajinskí predstavitelia plne očakávajú, že akékoľvek ruské jednotky rozmiestnené v Bielorusku kvôli cvičeniam zostali na mieste nastále, takže Ukrajina bude otvorená útokom zo severu, východu a juhu.
“Budeme plne obklopení rovnocennými silami,” povedal vysokopostavený ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ.
Americkí predstavitelia vo Washingtone stále posudzujú, že Putin sa ešte nerozhodol o invázii. Opisujú ho skôr ako taktika ako veľkého stratéga a veria, že neustále zvažuje množstvo rôznych faktorov. Medzi nimi je, ako dobre by mohol prežiť hroziace sankcie voči svojim bankám a priemyslu a či jeho požiadavky, aby Ukrajina prestala smerovať k NATO – a aby sa NATO prestalo šíriť smerom k Rusku – dostávajú dostatočnú pozornosť.
Americkí predstavitelia však tvrdia, že Putin mohol tiež dospieť k záveru, že keď Spojené štáty a ďalšie krajiny vyzbrojujú Ukrajinu, hrozí, že jeho vojenská výhoda sa vytratí. Britský minister obrany Ben Wallace v pondelok v prejave v parlamente oznámil (tu), že krajina začne Ukrajine dodávať ľahké, protipancierové obranné zbrane. Putin môže byť v pokušení konať skôr ako neskôr.
Americkí predstavitelia videli, ako prichádza evakuácia ruského veľvyslanectva. “Máme informácie, ktoré naznačujú, že ruská vláda sa pripravovala na evakuáciu svojich rodinných príslušníkov z ruského veľvyslanectva na Ukrajine koncom decembra a začiatkom januára,” uviedol americký predstaviteľ vo vyhlásení.
Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že videli, ako Rusi odchádzajú.
Ale to ponecháva otvorenú otázku, čo, ak vôbec niečo, Rusi signalizovali.
Je možné, že sa snažili posilniť pozíciu, že Spojené štáty a ich západní spojenci by mali brať vážne ich požiadavky, aby Ukrajina nikdy nevstúpila do NATO, a že jednotky, jadrové zbrane a iné ťažké zbrane musia byť odstránené z bývalých štátov Varšavskej zmluvy, ako je Poľsko, ktoré boli kedysi spojené so Sovietskym zväzom.
Mohlo by sa tiež z toho dostať, že Rusi sa snažili naznačiť, že sa blíži útok, hoci neexistovali žiadne iné signály. V skutočnosti sa počet ruských vojakov na ukrajinskej hranici nezvyšuje tak, ako predstavitelia Pentagonu očakávali pred mesiacom.
Podľa najnovších odhadov USA je v súčasnosti na hraniciach s Ukrajinou približne 60 taktických skupín práporu, známych ako B.T.G. a každá s priemerom 800 vojakov. V kombinácii s ďalšími miestnymi silami majú Rusi na hraniciach približne 77 000 vojakov, pričom ďalší sú na ceste. Iní odhadujú toto číslo na takmer 100 000 – veľa závisí od toho, ako sa počítajú rôzne sily – ale to je výrazne menej ako odhad Pentagonu pred viac ako mesiacom, že celkový počet by sa mohol zvýšiť na 175 000.
Americkí a európski spravodajskí a vojenskí predstavitelia uviedli, že Putin možno čaká na zmrazenie pôdy, čo uľahčí presun ťažkej techniky cez hranice. Alebo môže svoje sily pomaly budovať, pre diplomatickú výhodu, zatiaľ čo čaká na písomnú odpoveď od Bidenovej administratívy a NATO na jeho požiadavky, aby stiahli vojenský postoj NATO na to, čo bolo pred 15 rokmi – oveľa ďalej od ruských hraníc.
Zatiaľ čo americkí predstavitelia stále veria, že Putin nie je rozhodnutý o svojom ďalšom kroku, predstavitelia Kyjeva posudzujú, ako môže útok vyzerať, ak sa to stane. Mohlo by to prísť vo forme úplnej invázie, uviedol ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ. Alebo by Rusko mohlo spustiť kybernetický útok na ukrajinskú energetickú sieť – oveľa väčší ako ten, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2015 a 2016 – v kombinácii s vojenskou eskaláciou na východe Ukrajiny, kde ruskom podporované separatistické sily zostávajú hlboko zakorenené.
Zdá sa, že nikto okrem lídrov Kremľa nevie s istotou, ako by mohli vyzerať nasledujúce dni a týždne.
V pondelok pricestovala do Kyjeva vysokopostavená delegácia amerických senátorov. Ich cesta nasledovala po stredajšej návšteve riaditeľa CIA Williama J. Burnsa v Kyjeve, ktorý konzultoval s predstaviteľmi spravodajských služieb a stretol sa so Zelenským, aby prediskutovali snahy o deeskaláciu napätia s Moskvou. Burnsovu cestu predtým informovala televízia CNN (tu).
Návšteva senátorov bola bipartitným prejavom podpory od najmocnejšieho spojenca Ukrajiny, aj keď priniesli málo konkrétnych návrhov na odvrátenie ruského útoku.
“Ruské akcie na východnej Ukrajine a Na Kryme a akcie, ktoré dnes plánujú, predstavujú najvážnejší útok na poriadok po druhej svetovej vojne v našom živote,” povedal senátor Christopher S. Murphy, demokrat z Connecticutu, ktorý sedí vo výbore pre zahraničné vzťahy, na tlačovej konferencii v Kyjeve.
Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014 a vyvolalo násilné separatistické povstanie, ktoré účinne rozštiepilo dve ukrajinské provincie. V bojoch zahynulo viac ako 13 000 ľudí.
Murphy na tlačovej konferencii vyjadril nádej, že legislatíva, ktorá načrtne sankcie voči ruskému vedeniu, vrátane Putina, sa dostane k stolu prezidenta Bidena pred akoukoľvek ruskou akciou a možno ju pomôže odradiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ich v pondelok večer vyzval, aby rýchlo uvalili sankcie “proti agresii” zo strany Ruska.
Sľuby senátorov brániť demokraciu a poraziť tyraniu sa zdali byť návratom k studenej vojne. Pozorovatelia skutočne tvrdia, že Putinove hrozby voči Ukrajine sú zakorenené v túžbe obnoviť východný blok vedený Moskvou pripomínajúci sovietske časy.
Podobne aj Lukašenko, bieloruský vodca, ktorý má blízko k Putinovi, uviedol svoj vlastný argument, že Rusi reagujú na Američanov.
“Čo tu robia Američania?” Povedal Lukašenko. “Sú tu tí, ktorí volajú po vojne.”
V tomto duchu pravdepodobne začnú ruské jednotky na budúci mesiac vojenské cvičenia v Bielorusku. Bezpečnostní predstavitelia sa obávajú, že cvičenia by sa mohli stať zámienkou pre dlhodobé rozmiestnenie ruských síl v bývalej sovietskej republike, ktorá zdieľa dlhú západnú hranicu s Európskou úniou a NATO.
Lukašenko prisľúbil, že bude nasledovať Putinove stopy v akejkoľvek akcii na Ukrajine.
