- Zvýšenie depozitnej sadzby z 0,75 % na 1,5 %, ako očakávali ekonómovia
- Úradníci sa tiež snažia riešiť nadmernú likviditu veriteľov
Bloomberg informoval, že Európska Centrálna Banka zdvojnásobila svoju hlavnú úrokovú sadzbu na najvyššiu úroveň za viac ako desaťročie a naznačila, že robí pokroky v boji s rekordnou infláciou, práve keď sa zvyšuje pravdepodobnosť recesie.
Predstavitelia vo Frankfurte vo štvrtok priniesli druhé zvýšenie o trištvrte bodu za sebou – ako ekonómovia očakávali -, pričom upustili od predchádzajúcej zmienky o pokračovaní zvyšovania “na niekoľkých zasadnutiach” a jednoducho povedali, že očakávajú, že náklady na pôžičky sa budú zvyšovať “ďalej”.
S odvolaním sa na “výrazný pokrok pri rušení akomodačných opatrení menovej politiky” ECB zvýšila depozitnú sadzbu, ktorá bola ešte v júli pod nulou, na 1,5 %. “Inflácia zostáva príliš vysoká a dlhšie obdobie zostane nad cieľovou hodnotou,” uviedla vo vyhlásení >tu<.
Peňažné trhy znížili stávky na sprísnenie až o 20 bázických bodov a stanovili, že depozitná sadzba dosiahne v budúcom roku maximum pod 2,75 %. To je v porovnaní s maximom nad 3,25 % ešte minulý týždeň. Euro predĺžilo svoj pokles.
Tým, že ECB pokračuje v zvyšovaní sadzieb aj v čase, keď ekonomiku 19 krajín eurozóny sužujú otrasy na trhu s energiami >tu<, potvrdila svoj záväzok získať späť kontrolu nad cenami, ktoré prudko stúpajú a päťkrát prekračujú dvojpercentný cieľ.
“Hospodárska aktivita v eurozóne sa v treťom štvrťroku pravdepodobne výrazne spomalila,” uviedla na tlačovej konferencii prezidentka Christine Lagardeová a opísala “vyššiu pravdepodobnosť recesie”.
Na otázku o zmene formulácie výhľadu sadzieb ECB Lagardeová odpovedala, že presný smer sa určí vždy, keď sa zídu predstavitelia.
“Môže to byť aj niekoľko zasadnutí,” povedala. “Stále máme čo robiť.”
Štvrtkový krok zodpovedá nedávnemu tempu Federálneho rezervného systému, ktorého útok na infláciu sa začal skôr, a podporil dolár na úkor eura >tu<. Kanada však v stredu investorov zmiatla tým, že nečakane spomalila tempo sprísňovania menovej politiky >tu<, zatiaľ čo jej ekonomika koketuje s poklesom.
“ECB je v režime sprísňovania, čo podľa mňa zničí ekonomiku,” povedal pre televíziu Bloomberg Erik Nielsen, globálny hlavný ekonóm UniCredit Bank. “Ekonomika je už aj tak slabá a my sprísňujeme politiku kvôli celému radu vecí.”
Úradníci tiež sprísnili podmienky pre viac ako 2 bilióny eur (2 bilióny USD) ultralacných pandemických úverov bankám známych ako TLTRO. Tieto dohody sa stali problematickými po tom, ako nedávny rýchly rast sadzieb umožnil veriteľom zaparkovať hotovosť TLTRO na účtoch ECB a získať bezrizikový výnos.
Spätná zmena podmienok nesie so sebou právne riziká >tu< a mohla by spôsobiť, že banky by sa v budúcnosti mohli mať pred podobnými ponukami na pozore, čo by oslabilo ich účinnosť. Finančný riaditeľ Deutsche Bank James von Moltke v stredu povedal, že by bol “sklamaný”, ak by sa podmienky upravili, keďže banky sa “verne” prihlásili, aby udržali tok úverov.
Úradníci tiež znížili úroky, ktoré platia z rezerv, ktoré sú banky povinné držať v ECB, aby sa vyrovnali sadzbe vkladov.
Keďže Lagardová a jej kolegovia postupujú krok za krokom, ktorý sa začiatkom tohto roka zdal takmer nepredstaviteľný, pozornosť sa presúva na to, ako možno znížiť vysoké náklady na pôžičky, keďže domácnosti zápasia s rastúcimi účtami za kúrenie a hypotéky >tu<.
Niektorí predstavitelia verejne naznačili >tu<, že štvrtkový krok by nemusel byť posledným v takomto rozsahu. Analytici oslovení agentúrou Bloomberg vidia vrchol depozitnej sadzby na úrovni 2,5 % v marci, hoci očakávajú, že tempo zvyšovania sa po tomto mesiaci zmierni.
Určiť vhodnú dávku sprísňovania menovej politiky bude náročné. Hoci ceny zemného plynu, ktoré po invázii Ruska na Ukrajinu prudko vzrástli >tu<, od leta klesli o viac ako dve tretiny, úradníci sa obávajú, že inflácia sa rozširuje naprieč tovarmi a službami a mohla by podnietiť očakávania ďalšieho rastu.
Navyše, politici začínajú brániť rýchlo rastúcim nákladom na pôžičky >tu<, keďže ich ekonomiky sa prehýbajú pod ťarchou energetickej krízy. Nová talianska premiérka Giorgia Meloniová využila svoj prvý prejav v parlamente na kritiku zvyšovania sadzieb, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež reptal.
Riziká ohrozujúce výhľad rastu sú podľa Lagardeovej “jednoznačne” na strane poklesu, pričom popísala vyššie náklady na úvery pre spotrebiteľov a podniky a klesajúcu dôveru. V prípade inflácie je to podľa nej naopak.
Zvyšovanie sadzieb ECB bude nakoniec doplnené snahou o zrušenie nákupu dlhopisov, ktorý tvoril súčasť stimulačnej reakcie na nedávne krízy. Začala sa diskusia o znížení objemu jej dlhu v hodnote 5 biliónov eur (5 biliónov USD) – proces známy ako kvantitatívne sprísňovanie – hoci konkrétne kroky sa neočakávajú skôr ako na budúci rok.
Hoci sa na tohtotýždňovom zasadnutí o QT nehovorilo, Lagardeová uviedla, že bude na programe posledného stretnutia v tomto roku. Podľa ľudí oboznámených so záležitosťou však vtedy nebude oznámený dátum začiatku >tu<.
“Rozhodli sme sa, že budeme pokračovať v tejto diskusii a v decembri rozhodneme o kľúčových princípoch redukcie nášho menového portfólia APP,” povedala Lagardeová.
